Hoci boli knihy ako Pán prsteňov a Harry Potter dlhodobo populárne u čitateľov rôznych vekových kategórií, až (ne)slávna séria o trblietajúcom sa upírovi pretlačila fantasy do mainstreamu a podporila rozvoj fantastiky pre mládež. Sprvu boli v YA obľúbené paranormálne romance o naivných slečnách, ktoré svojou (ne)výnimočnosťou vyhrali srdce nejakej „temnej“ bytosti. Potom získali na popularite dystopické romány o odvážnych slečnách (výnimočne o udatných mladíkoch), ktoré zachraňovali ľud pred tou či onou formou diktatúry. V súčasnosti je zas na výslní vysoká fantasy o silných slečnách (či diverzných tímoch nesúrodých hrdinov), ktoré ako jediné môžu poraziť nepriateľa epických rozmerov.

(Dúfam, že všetci pochopili, že zveličujem – nie som žánrový na(r)cista a nerozlišujem medzi dobrým a zlým typom fantasy, len medzi dobrými a zlými knihami.)

Mala som štrnásť/pätnásť, keď sa mi do rúk dostalo Stmívání. Bola som v dokonalom veku, aby sa u mňa rozvinula mánia YA kníh. Problém bol v tom, že nie som váš typický knihomoľ, ktorý prečíta 200 kníh ročne. Keď som si zamilovala príbeh, dočítala som ho, ale nehrnula som sa do objavovania nových. K tomuto ma prinútilo až Stmívání, ale namiesto hľadania podobných kníh som siahala skôr po všetkom, čo zahŕňalo upírov. Dostala som sa tak k sériám ako Anita Blake, Mercy Thompson, Krevní pouta, Tina Salo či Noční klub. Takže aj keď som podľahla niektorým YA sériám, častejšie som objavovala knihy pre dospelých a mojou láskou sa tak stala mestská fantasy (urban fantasy, UF).

Čo je to mestská fantasy?

Často sa zaraďuje do takzvanej low, teda nízkej fantasy, ktorú v roku 1984 Zahorski charakterizoval ako „neracionálne udalosti, ktoré sú bez príčiny či racionality, pretože sa odohrávajú v racionálnom svete, kde sa takéto veci nemajú vyskytovať“.¹ Nejde teda o označenie kníh s nižšou kvalitou oproti vysokej fantasy, ale o príbehy, ktoré sa odohrávajú v našom svete namiesto fantastického.

Nech si pozriete akúkoľvek definíciu, v každej sa dočítate, že kľúčovou vlastnosťou UF je mestské prostredie – mesto však nesmie byť iba pozadím príbehu, musí byť jeho súčasťou, takmer ako keby šlo o jednu z postáv. Aj keď to odporuje charakteristike nízkej fantasy, mestské prostredie nemusí nutne existovať v našom svete. Dôležité je, aby bol zachovaný jeho význam v príbehu.²

Termín „urban fantasy“ sa rozšíril v 80. rokoch a používal sa na označenie kníh, ktorých príbeh sa odohrával v modernom prostredí, do ktorého zasahovali rôzne záhadné bytosti a kde sa odohrávali záhadné veci.³ Odvtedy prešiel tento žáner veľmi dlhú cestu a na základe jeho najpopulárnejších reprezentantov by sme súčasnú UF mohli charakterizovať takto:

Príbeh sa odohráva v mestskom prostredí, kde mesto a civilizácia zohrávajú podstatnú rolu.
Magické prvky nebývajú vedecky vysvetľované – nadprirodzeno a iracionálno prevažujú nad vedou, inak by šlo o sci-fi či science fantasy.
Využívajú sa tu ako magické artefakty, tak aj technologické výdobytky.
Kombinuje prvky hororu, detektívky, mysteriózneho príbehu či thrilleru a v súčasnosti čoraz viac i romance (v dôsledku čoho niektoré UF knihy pripomínajú skôr paranormálne romance).
Rozpráva o konflikte medzi človekom/skupinou ľudí a nadprirodzeným monštrom/skupinou nadprirodzených tvorov. O ich existencii sa v spoločnosti buď vie a hrdina má za úlohu udržať rovnováhu medzi oboma svetmi, alebo hrdina na začiatku príbehu za zvláštnych okolností odhalí ich existenciu a stáva sa súčasťou často už existujúceho konfliktu.

Priznávam, že nemám dokonalý prehľad v YA literatúre, ale zdá sa mi, že s UF sa čitatelia skôr stretnú v knihách pre dospelých (omnoho sčítanejšia Neliss mi ako príklad YA UF podhodila série zo sveta Tieňolovcov). Je to škoda, lebo tento žáner toho môže veľa ponúknuť. Týmto sa konečne dostávam k pointe článku a tými je mojich desať dôvodov, prečo mám rada súčasnú mestskú fantasy.

Prečo mám rada súčasnú mestskú fantasy?

1. Strašidlo knihy

Strašidlo týždňa (Monster of the Week) je motív, ktorý sa využíva(l) vo fantastických seriáloch, napr. Supernatural, Čarodejnice, Buffy atď. Znamená to, že (takmer) v každej epizóde príde na scénu nové strašidlo, ktoré musí hrdina poraziť. Taká časť zahŕňa predstavenie strašidla, odkrytie jeho tajomstva i súboj s ním, pričom väčšinou ho postavy znovu nestretnú. Jeho variáciou je zloduch/záhada týždňa, ktorá je bežnou súčasťou krimi seriálov.⁴ Dnes sú vďaka Netflixu populárnejšie celosériové zápletky a tento motív je už trochu zastaraný (niektorí sa dokonca sťažovali na jeho použitie v Zaklínačovi).

Práve v UF sa často stretávame s dlhými sériami a väčšina z nich využíva motív, ktorý môžeme nazvať strašidlo knihy, t. j. v každej časti sa hrdina stretne s novým strašidlom, ktoré musí poraziť, no potom sa s ním už obvykle nestretne. V iných žánroch fantasy – hlavne ak ide o trilógie či kratšie série – býva zvykom, že hoci hrdina v každej časti rieši odlišný konflikt, zväčša za nimi stojí jeden nepriateľ (Harry čelil vždy inému problému, ale za všetkými stál Voldemort). Strašidlo knihy umožní autorovi rozvíjať svet, hrdina vďaka nemu čelí rôznym skúškam a novými spôsobmi získava vedomosti a skúsenosti.

2. Nekonečné série

Keď už je reč o sériách – nekonečné série sú úžasné, však?! Fajn, viem, že niektorí ich nemajú radi, ale pre mňa majú obrovské čaro. Je čosi duši lahodiace na návrate do toho istého sveta s tými istými postavami, na sledovaní ich osudov a ďalšom objavovaní ich vesmíru. Je v tom familiárnosť, ktorú z jednodielnych kníh či krátkych sérií necítim (tak intenzívne) – je to ako vrátiť sa domov k rodine, k priateľom, o ktorých toho viete dosť na to, aby ste sa pri nich cítili pohodlne a bezpečne.

3. Hrdina, ktorému fandíme

Aj v UF sa vytvorili stereotypy. Pokiaľ je to séria vedená ženskou hrdinkou, ide o bojovnú drsnú ženu, ktorá sa často pohybuje v prostredí dominovanom mužmi, má výnimočné schopnosti, ktoré ju odlišujú od ostatných, a pod nohy sa jej pletie rovnako drsný chlap, ktorému podľahne. Ak je hrdinom chlap, je to tajomný drsný detektív, ktorý sa pohybuje na okraji spoločnosti, má výnimočné schopnosti, ktoré ho odlišujú od ostatných, a pod nohy sa mu pletú ženy, ktoré mu nevedia odolať.

V dobrej UF je však hrdin(k)a človekom so zmyslom pre humor, často na úkor vlastného šťastia či bezpečia chráni slabších, a hoci ho/ju jeho schopnosti robia výnimočným, zostáva nohami na zemi a nepovažuje sa za spasiteľa. Sú to hrdinovia, ktorých chcete mať za kamarátov a za ktorými budete vždy stáť ako poslušné roztlieskavačky a fandiť im.

4. Diverzita postáv

Hoci navonok jednotlivé UF série pôsobia na jedno kopyto, nikdy nie sú rovnaké. Vezmite si len to kvantum neľudských postáv, s ktorými sa v nich môžete stretnúť. Od starých dobrých vlkolakov a upírov cez čarodejnice, víly, morské panny, sirény, sukuby, tvaromeničov, anjelov, démonov, elfov po duchov, ghúlov, zombie – a to pokojne v jednej sérii. A nie sú to vždy zloduchovia. Môžu byť protagonistami, spojencami, priateľmi alebo bežnými obyvateľmi. V UF nemá homogénna spoločnosť miesto. Autori majú k dispozícii tisícky kombinácii charakterov a vzťahov medzi tvormi, ktoré zdanlivo dobre poznáme, a k tomu desiatky legiend a mytológií, ktoré môžu vo svojej tvorbe obrátiť naruby.

5. Diverzita svetov

Všetky príbehy UF sa odohrávajú v mestskom prostredí, ale to neznamená, že nemôžu byť originálne alebo niečím výnimočné. Tak ako pri tvorbe fantastických svetov, aj tuto majú autori tisíce možností, ako urobiť svoje prostredie jedinečným. Či už je to post-apokalyptická Atlanta, zvrátená, večne temná Nočná strana v Londýne, šialený Podlondýn alebo zombiami preplnené St. Louis. Len čo sa o týchto miestach dočítate, tak ľahko na ne nezabudnete.

6. Komplexný worldbuilding

Fakt, že sa príbehy v UF (zväčša) neodohrávajú vo fantastických svetoch s komplexnou históriou od bodu nula, vlastným jazykom, originálnymi menami či bytosťami, ktoré si autor musel od základu vymyslieť, neznamená, že nemajú komplexný worldbuilding. Prepojením nadprirodzených prvkov s realitou, ktorá je nám všetkým známa, sa iba stráca jeho očividnosť. Čitateľ doňho často vkĺzne tak jednoducho, že si ani neuvedomuje, ako sa svet daného príbehu líši od toho nášho.

7. Mocná dvojka

Mocná dvojku patrí medzi moje najobľúbenejšie motívy. Využívajú ho skôr ženské autorky, ktoré svojím drsným ženským hrdinkám dajú rovnako drsného partnera, s ktorým spoločne drsnia proti zloduchom. V UF som našla svoje najmilejšie dvojice, pretože väčšina z nich predstavuje mocensky vyrovnaný pár, kde každý prináša do boja proti zloduchovi vlastné schopnosti a skúsenosti, takže aj keď sú oddelene nebezpeční, spolu sú nepremožiteľní.

8. Moderné, napriek tomu fantasy

UF je skvelou kombináciou fantastického a moderného. Na jednej strane v nej vedia autori využiť celú škálu šialených mestských legiend, postáv z rozličných folklórov alebo kreatúr z množstva existujúcich mytológií. Na druhej strane postavy strieľajú pištoľami z idúceho auta po utekajúcich obludách, majú IT špecialistov, ktorí im pomáhajú monitorovať kamery, a postupy na vykonávanie magických rituálov hľadajú na internete – ako to robí väčšina z nás, obyčajných smrteľníkov.

9. Nie je to len fantasy

UF je ťažké zaškatuľkovať. Jej korene nachádzajú literárni vedci okrem fantasy aj v gotickom románe a v horore, pričom dlhodobo čerpá zo science-fiction, detektívok, mysterióznej fikcie, dobrodružných románov⁵ a v súčasnosti aj z romancí. Ak máte radi detektívky, nájdete tu skvelé príbehy plné záhad. Pokiaľ máte radi romantiku, iste nájdete niečo, vďaka čomu zaplesá vaše srdce. Ak obľubujete niečo drsnejšie a strašidelnejšie, nepochybne sa tam ukrýva i niečo pre vás.

10. Neexistuje tu žiadny Tolkien

História UF je taká neurčitá, že sa na nej nezhodnú ani vedci a každý má iný názor na to, ktoré dielo sa dá označiť ako „prvé“ (niektorí ho vidia v dielach publikovaných pred stovkami rokov).⁶ Čo z toho vyplýva? Nie je tu žiadny Tolkien, ktorý by udával správny smer alebo ku ktorému by sme mohli prirovnávať ostatné diela. Je tu len niekoľko príbehov, ktoré si vybojovali miesto na výslní a stali sa ikonickými – a vedľa nich sa nachádza voľné miesto pre nejaký nový, rovnako ikonický objav.

Záver

Pri hľadaní podkladov k článku som sa o UF dozvedela veci, ktoré som si neuvedomovala. Napríklad to, že mnohým ľuďom sa nepáči voľnosť, s akou sa tento termín v súčasnosti používa pri označovaní jednotlivých diel (ak v príbehu nehrá mesto dostatočne významnú úlohu, nesmie sa to nazývať UF). Alebo že ženské autorky a ich hrdinky vnímajú mnohí ako to, čo tú „pravú“ UF kazí (lebo stereotypný detektív-sukničkár je lepší ako stereotypná so zločinom bojujúca žena). Súhlasím, že knihy, ktoré sa zameriavajú na romantický konflikt (a obsahujú veľa sexu) by sa mali označovať ako paranormálna romanca (napr. Night Huntress od J. Frost). No rozumiem, prečo mnohí(é?) radšej hovoria, že čítajú UF – veď čokoľvek, čo obsahuje slovo „romanca“ a je orientované viac na ženy, je vnímané ako čosi menejcenné a menej kvalitné, nie?

Moja osobná definícia UF zrejme bude o čosi voľnejšia než táto na(r)cistická, ale nič to nemení na skutočnosti, že mestská fantasy patrí medzi moje obľúbené zákutia fantastického žánru a vy ste mali možnosť prečítať si desať dôvodov prečo. Kto číta UF, hádam mi dá za pravdu. Kto s ňou nemá skúsenosti, možno jej konečne dá šancu.

Ktoré knihy patriace do mestskej fantasy mám najradšej a čo v nich nájdete?

séria Kate Daniels (Ilona Andrews) – post-apokalyptická Atlanta, kde počas magických vĺn nefunguje technológia; žoldnierka-detektívka; Pán šeliem

séria Mercy Thompson (Patricia Briggs) – Tri-Cities ako sídlo svorky vlkolakov, ktoré sa hemží upírmi a fae; automechanička-kojotka; alfa vlkolak

séria Hidden Legacy (Ilona Andrews) – alternatívny Houston má problém s magickými schopnosťami, ktoré určujú spoločenské postavenie; detektívka, ktorej nemôžete klamať; Pohroma Mexika (áno, je to osoba)

Nikdykde (Neil Gaiman) – temný, šialený a podivný Podlondýn (nachádza sa pod Londýnom) plný temných, šialených a podivných vecí; hrdina, ktorý nikdy nevie, čo sa okolo neho deje

Noční klub (Jiří Kulhánek) – normálna Praha s nenormálnou bandou zabijakov, ktorí vzali zodpovednosť do vlastných rúk; hrdina, ktorý sa rozpráva sám so sebou; keď si počkáte, prídu aj upíri

séria Kladivo na čaroděje (kolektív autorov) – normálna Praha s nenormálnou bandou detektívov; veľa čierneho humoru a veľa krvavých výjavov; príde rad aj na vraždiace domáce spotrebiče

* * *

Ďalšie známe UF série pre dospelých, ktoré sú celé alebo sčasti dostupné v českom jazyku: Noční hlídka, Anita Blake, Harry Dresden, Noční strana, Cal Leandros, Rachel Morgan, Pokrevní pouta, Tina Salo, Řeky Londýna, Upíři z Chicaga...

Ďakujem každému, komu sa podarilo dostať až na koniec tohto rozsiahleho príspevku! Ak máte nejaké tipy na UF pre dospelých, ktoré nepatria medzi tie najznámejšie, ale vy ich obľubujete alebo ak máte tipy na kvalitné UF pre mládež, určite mi ich napíšte do komentárov!

____________________

¹ BOYER, R a K. J. ZAHORSKI, ed. Fantasists on fantasy: a collection of critical reflections. New York: Avon Books, 1984.
² CLUTE, John a John GRANT, ed. Urban Fantasy. In: Encyclopedia of Fantasy [online]. 2012 [cit. 2020-04-23]. Dostupné z: http://sf-encyclopedia.uk/fe.php?nm=urban_fantasy.
³ DI FILIPPO, Paul. Worlds of the New Dreamers: Fresh Fantasy from Women Writers. In: Barnes & Noble [online]. November 9, 2016 [cit. 2020-04-23]. Dostupné z: https://www.barnesandnoble.com/review/worlds-of-the-new-dreamers-fresh-fantasy-from-women-writers.
⁴ Monster of the Week. In: TV Tropes [online]. [cit. 2020-04-26]. Dostupné z: https://tvtropes.org/pmwiki/pmwiki.php/Main/ MonsterOfTheWeek.
⁵ STEFAN, Ekman. London Urban Fantasy: Places with History. The Journal of the Fantastic in the Arts. 2016, 27(3), 452-469.
⁶ Ak vás zaujíma stručný prehľad rôznych názorov na počiatky UF, prečítajte si tento článok: STEFAN, Ekman. London Urban Fantasy: Places with History. The Journal of the Fantastic in the Arts. 2016, 27(3), 452-469.

27/04/2020

10 dôvodov, prečo čítam mestskú fantasy