Štyri dni v Neapolskom zálive: Herculaneum, Vezuv, Pompeje, Capri a Neapol (1. časť, úvod)

Neapolský záliv, po taliansky Golfo di Napoli, sa nachádza na západnej strane južného Talianska. Nájdete tam ruiny antického mesta Baiae, vulkanické kaldery zvané Flegrejské polia a mestečko Pozzuoli, mesto Neapol, pozostatky starovekých miest Herculaneum a Pompeje, vulkán Vezuv i hornatý polostrov, na ktorom sa nachádza rovnomenné mesto Sorrento. Súčasťou zálivu sú aj tri obľúbené ostrovy – Ischia a Procida na severozápade a Capri na juhu. Všetky tieto miesta sú súčasťou regiónu Kampánia, ktorý patrí medzi najnavštevovanejšie oblasti v Taliansku. Južne od Sorrenta sa tiež rozprestiera malebné pobrežie Amalfi, ktoré je obľúbenou dovolenkovou destináciou.

Zhrnuté, podčiarknuté – či už ste milovníkom prírody, histórie alebo len radi obchádzate nové mestá a spoznávate nové kultúry, v Neapolskom zálive sa nájde niečo pre každého.

Ruiny hlavného fóra v Pompejach

Práve do tejto oblasti sme sa vybrali na prelome augusta a septembra 2024. Na výlet sme si vyhradili 4 dni, od štvrtka do nedele, počas ktorých sme navštívili päť z najpopulárnejších miest v Kampánii, a tento článok je o tom, ako sme to zvládli – a ako to môžete zvládnuť aj vy, ak patríte medzi odvážnych cestovateľov s veľkým odhodlaním a nohami z ocele. (V skutočnosti sme tam boli až do pondelka, ale to sme stihli už iba prechádzku do prístavu a cestu autobusom na letisko.)

 

KEDY NAVŠTÍVIŤ NEAPOLSKÝ ZÁLIV?

Za najvhodnejšie obdobie na návštevu Neapolu a jeho okolia bývajú označované mesiace marec až jún. Vtedy je počasie spravidla také akurát, aby ste sa mohli pohodlne prechádzať po miestnych atrakciách. Ak idete na letnú dovolenku, môžu vám vyhovovať aj september a október.

Najhoršími mesiacmi sú práve júl a august, kedy teploty často dosahujú cez 30 stupňov. Toto môžem potvrdiť, pretože aj koncom augusta sme vychytali každý deň nádherných 33+ stupňov, čo robilo náš už tak programovo náročný výlet fyzicky ešte náročnejším. Aspoňže nám občas večer spŕchlo.

 

ČO SME VIDELI V NEAPOLSKOM ZÁLIVE? ALEBO…
4-DŇOVÝ ITINERÁR PRE NÁROČNÝCH

Náš program v Neapolskom zálive vyzeral následovne:

1. deň – prílet z Prahy, návšteva antického mesta Herculaneum a výstup na Vezuv
2. deň – návšteva antického mesta Pompeje
3. deň – obhliadka Neapolu
4. deň – celodenný výlet na ostrov Capri

Pretože všetky z týchto výletov by si zaslúžili samostatný článok, aby som sa k nim dostatočne vyjadrila, urobila som presne to – ku každému z nich som napísala samostatný článok a tie budem postupne zverejňovať. Tento úvodný príspevok je takým „stručnejším“ zhrnutím, čo všetko sa dá stihnúť za štyri dni v Neapolskom zálive a ako sme to stihli my (bez prehnaných detailov o daných lokalitách, možnostiach dopravy, cenách atď.)

 

1. deň - HERCULANEUM a VEZUV

Prílet z Prahy a cesta do Herculanea

Do Neapolu sme prileteli o deviatej ráno. Našim plánom bolo dostať sa čo najskôr na stanicu Napoli Centrale, kde sme plánovali nasadnúť na prvý možný vlak do mesta Ercolano. Našťastie som mala v harmonograme dostatočné časové rezervy, takže som až tak nestresovala, keď sme na zastávke na letisku zbadali ten nekonečný rad ľudí čakajúcich na ten istý spoj. Do centra Neapolu totiž jazdia z letiska iba autobusy spoločnosti Alibus a nie až tak často, ako by ste to potrebovali. Alternatívou je využitie služby taxikárov čakajúcich na parkovisku. Autobusom sa dostanete okrem vlakovej stanice aj do prístavu, odkiaľ odchádzajú lode na ostrovy či do mesta Sorrento.

Z Neapolu do jeho okolia premávajú vlaky viacerých spoločností, ale či už sa vyberiete do Herculanea, Pompejí alebo Sorrenta, pravdepodobne využijete jednu z liniek Circumvesuviana prevádzkovaných spoločnosťou EAV (prípadne drahšie vlaky spoločnosti Trenitalia). Našou prvou veľkou výzvou bolo nájsť správne nástupište a okienko, v ktorom by sme si kúpili lístky (cez internet ich nezoženiete), lebo z Napoli Centrale odchádza veľa vlakov (i metro) rozličnými smermi (za hodinu sa dostanete napr. do Ríma). Pripravte sa však, že ide o staré mašiny s holými sedačkami bez poťahov či úložných priestorov na batožinu. Lepšie na tom nie sú ani miestenkové turistické vlaky Campania Express jazdiace medzi Neapolom a Sorrentom počas turistickej sezóny. Ich výhodou je snáď iba to, že majú menej zastávok, takže cesta trvá kratšie a vraj bývajú menej preplnené.

Praktický tip – Pri hľadaní spojov vám môže pomôcť aplikácia Unico Campania.

Najbližší vlak do Ercolana nám odchádzal v minúte, keď sme prechádzali cez turnikety. Našťastie je pre taliansku verejnú dopravu meškanie bežná prax, takže sme ho akurát stihli (lístky sa nekupujú na konkrétny čas). Šťastie sa na nás usmialo aj v tom, že náš vlak bol veľmi prekvapivo skoro prázdny.

Praktický tip – Nezabudnite si označiť lístok! Na niektoré nástupištia sa nedostanete bez toho, aby ste svoj lístok prehnali strojčekom, no menšie vlakové stanice sú otvorené ako tie naše a krabičky na označovanie lístkov musíte pohľadať niekde v budove.

Herculaneum

Mesto Ercolano sa nachádza zhruba 20 minút vlakom od Neapolu a nájdete v ňom ruiny antického mesta Herculaneum. Je podstatne menšie než neďaleké Pompeje – odhalených bolo zhruba 25 % pôvodného starovekého mesta a nad tým zvyškom sa rozprestiera moderné mesto Ercolano.

Najbližšou vlakovou zastávkou k ruinám je Ercolano Scavi. Odtiaľ vás čaká zhruba desaťminútová prechádzka k predajni vstupeniek. Na prehliadku areálu si vystačíte s dvomi až tromi hodinami, takže je to ideálne miesto na poldenný výlet z Neapolu. Ak je to vaša medzi-zastávka, môžete si batožinu zadarmo uložiť v skrinkách. V parku sa nenachádza reštaurácia, ale nájdete tu (predražený) bufet. Na toaletu si odskočte pred začiatkom prehliadky, pretože medzi ruinami žiadne nenájdete.

Na otázku, či sa vám viac oplatí navštíviť Herculaneum alebo Pompeje, je ťažké odpovedať. Je to, ako keby ste sa opýtali, či sa vám viac oplatí vidieť tú alebo onú zrúcaninu niektorého z našich hradov. Obe miesta majú svoju históriu a výnimočné pamiatky – Herculaneum napríklad vyniká úžasnými poschodovými stavbami, aké sa v Pompejach nedochovali. Váš výber bude záležať od množstva času, ktorý máte k dispozícii, ako aj od vašej motivácie pre návštevu týchto miest.

Mnohí ľudia chcú počas výletu do Neapolského zálivu spojiť Pompeje a sopku Vezuv do jedného dňa – zdá sa, že je to blízko a že by ste to mohli stihnúť. Skutočnosť je však taká, že Pompeje sú obrovské a ak sa rozhodnete stráviť polku dňa na Vezuve (a aspoň polku dňa naň budete potrebovať), uvidíte z nich len zlomok. Čo vám asi nebude prekážať, ak sa do Pompejí chystáte preto, lebo je to slávna turistická atrakcia a stačí vám vidieť niečo, aby ste boli spokojní. No ak si ruiny chcete vychutnať, mám pre vás protinávrh – spojte dohromady Herculaneum a Vezuv.

Za predpokladu, že ste ochotní si svoj výlet skomplikovať a predražiť.

 

Vezuv

O Vezuve ste už určite počuli – je to jediná aktívna sopka na území kontinentálnej Európy, avšak v súčasnosti takzvane „spí“. Jej výbuch v roku 79 n. l. zničil Herculaneum i oveľa známejšie Pompeje. Odvtedy vybuchla niekoľkokrát, naposledy v roku 1944, kedy láva čiastočne zničila viaceré mestá na úpätí sopky. (Aj vy sa pýtate, prečo je niekto ešte stále ochotný bývať na upätí sopky?) Prejsť sa po okraji jeho kráteru, po Gran Cono, nie je zas až také dobrodružné, ako to môže znieť, no rozhodne je to zvláštny, trošku fascinujúci pocit, keď si uvedomíte, kde ste sa to ocitli.

Pohľad do krátera sopky Vezuv – Gran Cono

Hoci sa mesto Ercolano nachádza bližšie k Vezuvu než Pompeje, dostať sa odtiaľ na sopku je zložité, ak nemáte k dispozícii auto či zaplatený organizovaný výlet. Pokiaľ ste odkázaný na verejnú dopravu, ostáva vám jediná možnosť, ktorá vás nepripraví o nervy: zaplatiť premrštenú cenu súkromnej spoločnosti Vesuvio Express, ktorá vás dostane hore nielen z Ercolana, ale i z Neapolu. My sme to chceli risknúť s verejnou dopravou, lenže prvý autobus neprišiel a po hodine šliapania do susedného mesta, kde sme plánovali prestúpiť na druhý autobus, sme to vzdali a aj tak sme napokon nasadli do autobusu jednej z mnohých ďalších súkromných spoločností.

Praktický tip – Ak si budete robiť prieskum, určite si všimnete, že Vesuvio Express má mizerné hodnotenia. Ľudia sa sťažujú na nedodržané časy odchodov, nedostatok času na samotnom Vezuve i na neslušný personál. Keďže sme ich služby nevyužili, neviem vám nič z toho potvrdiť ani vyvrátiť. S istotou môžem povedať len to, že ak si u nich okrem dopravy na Vezuv kúpiť aj vstupenku, zaplatíte za ňu o pár eur viac, než keby ste si kúpili vstupenku u oficiálneho predajcu. Niektorí ľudia tiež mali problém s tým, že od nich museli horko-ťažko vymáhať vrátenie peňazí v situácii, keď bol vstup na Vezuv pre nepriaznivé počasie zakázaný. Oficiálny predajca vám peniaze vráti automaticky – platí to však iba v prípade uzavretia sopky z ich strany, nie ak sa nemôžete alebo nestihnete dostaviť vy sami.

Vstupenky na Vezuv sa kupujú výlučne online a je lepšie zohnať si ich niekoľko dní vopred – ideálne týždňov, ak vám veľmi záleží na tom, v ktorej časti dňa sa tam dostanete. Vstup si totiž kupujete na konkrétnu hodinu s tým, že máte rezervu 40 minút pred a 100 minút po vašom objednanom čase. Samotný výstup na stopku z parkoviska pre autobusy trvá zhruba pol hodiny, na prehliadku hore si vystačíte s hodinou, ale ak sa chcete kochať výhľadom do kráteru, na polostrov Sorrento, neďaleké ostrovy či Neapol, viete tam stráviť aj dve hodiny.

Výhľad na Neapolský záliv z vrcholu sopky Vezuv –

v diaľke vidíte mesto Neapol i ostrovy Ischia a Procida

Odtiaľto smerovala naša cesta do Pompejí, na ktorú sme využili ten jediný priamy verejný spoj, ktorý vás dovezie až na Vezuv (to je ten druhý autobus, na ktorý sme plánovali nastúpiť, než sme to vzdali s čakaním). Aj to bude určite dôvod, prečo sem väčšina ľudí cestuje práve z Pompejí.

V Pompejach sme boli ubytovaní v Pompei Palace B&B. Nachádza sa na niečom, čo by som nazvala hlavným námestím, k ruinám je to pár minút pešo, takisto ako k zastávke, odkiaľ odchádza autobus na Vezuv a hneď za rohom je stanica Pompei Santuario, odkiaľ sa dostanete do Neapolu. Majiteľ bol nesmierne sympatický i nápomocný a naša izba ponúkala báječný výhľad na Vezuv. Negatívom bol snáď iba hluk ponocujúcich z ulice, ktorý pretrvával väčšinu noci.

 

2. deň - POMPEJE

Na návštevu ruín antického mesta Pompeje sme si vyhradili celý deň a strávili sme v nich osem hodín. Zakúpili sme si drahší lístok Pompeii Plus, ktorý zahŕňa návštevu priľahlých víl – Villa dei Misteri, Villa di Diomede a Villa Regina (k tej poslednej premáva autobus).

Väčšina ľudí, ktorí prichádzajú do Pompejí na otočku vlakom z Neapolu či Sorrenta, používa hlavný vstup Porta Marina pri frekventovanej stanici Pompeii Scavi-Villa dei Misteri, ktorá leží na hlavnom ťahu medzi Neapolom a Sorrentom. Tu musíte rátať s potenciálne dlhými radmi na lístky, ale vstup si urýchlite zakúpením online vstupenky (ak neplánujete kupovať zľavnené lístky, tie sú dostupné iba na mieste). V prípade, že v Pompejach ubytujete, odporúčam použiť vstup na Piazza Anfiteatro, kde býva menší nával a vy si aspoň časť ruín môžete vychutnať v trochu komornejšej atmosfére.

Občerstvenie si radšej prineste svoje, ak nechcete utrácať v predražených bufetoch s mizernou ponukou (ako my). Fontánok s pitnou vodou tam nájdete niekoľko, no údajne sa im občas minie, tak si so sebou vezmite nejakú rezervu, obzvlášť v lete. Pozor si dajte aj na veľkosť batožiny – dnu vás pustia len s malým batôžtekom a veľké batohy budete musieť nechať v skrinkách pri vstupe.

Spolu s lístkom dostanete pri okienku aj mapu celého areálu. Na nej – ako i na ich oficiálnom webe – nájdete návrhy na dvoj-, troj- či päťhodinovú trasu. My sme šli po vlastnej ose a napriek tomu sa nám nepodarilo vidieť všetko, čo Pompeje ponúkajú. Nejde totiž o jedinú pamiatku, ale o celé mesto, v ktorom v čase erupcie Vezuvu žilo a pracovalo 10 až 20 tisíc obyvateľov. Takže ak si zvolíte ísť tam na dve-tri hodiny, pamätajte, že stihnete prejsť iba maličký úsek celého archeologického parku.

Ja som od návštevy Pompejí dostala presne to, čo som očakávala – fascinujúci, možno až zimomravý pocit z toho, že sa nachádzam na mieste, ktorého sa vôbec nedotkol vývoj ľudskej civilizácie a kultúry, keďže zostalo asi sedemnásť storočí pochované pod zemou.

 

3. deň - NEAPOL

Na tretí deň sme sa po raňajkách vybrali vlakom zo stanice Pompei Santuario do Neapolu. Zvládli sme to za cca 40 minút a naša prehliadka mesta sa začala zhruba o pol desiatej na stanici Napoli Centrale.

Odtiaľ sme sa vybrali najkratšou (a zdanlivo najbezpečnejšou) cestou k Neapolskej katedrále (Duomo di Napoli) – vstupné je zdarma, ale súčasťou katedrály je platené múzeum. O pár uličiek ďalej nás čakalo Neapolské podzemie (Napoli sotterranea) – v Neapole je ich niekoľko, toto konkrétne vás prevedie tunelmi starobylého akvaduktu, ktoré zahŕňajú aj klaustrofobicky uzučké chodbičky. Z fascinujúcich neapolských uličiek, ktoré určite poznáte z fotiek a filmov, sme sa vymotali na námestí Piazza Dante so sochou Dante Alighieriho.

Pretože sa nám naskytla možnosť ísť sa ubytovať skôr, odklonili sme sa od plánovanej trasy a zamierili po známej nákupnej ulici Via Toledo na juh, kde sme boli ubytovaní v úžasnom CasAlice B&B Napoli. Izby s novým a pohodlným vybavením, sympatický pán majiteľ, ktorý urobil všetko pre to, aby nás niečím nakŕmil a napojil, keď sme mu oznámili, že nasledujúce ráno nestihneme raňajky, i dobrý výber jedla (na talianske pomery) pri raňajkách, ktoré sme už stihli, na mňa urobili skvelý dojem. Dôležité je aj to, že sa nachádza v jednej z lepších mestských štvrtí a celý objekt je nonstop strážený.

Odľahčený od batožiny sme sa vypravili na známu pevnosť Castel Sant'Elmo, ku ktorej sme sa časť cesty vyviezli jednou zo štyroch pozemných lanoviek v meste. Pevnosť stojí za návštevu najmä vďaka svojmu úžasnému 360-stupňovému výhľadu na Neapol a jeho okolie. Následne sme sa vybrali do slávnej Španielskej štvrte (Quartieri Spagnoli), v ktorej to doslova žije futbalom a láskou Talianov k brazílskemu futbalistovi Maradonovi.

Výhľad na Neapol a Vezuv z pevnosti Castel Sant'Elmo

Posledné pamiatky nás čakali v okolí prístavu a len kúsok od nášho ubytovania. Okolo „nového hradu“ Castel Nuovo sme sa iba prešli – údajne nie je zvnútra taký zaujímavý ako zvonku. Minuli sme aj námestie Piazza del Plebiscito, na ktorom sa nachádza Kráľovský palác (Palazzo Reale) a v ňom Národná knižnice – veľmi som ho chcela navštíviť, ale nezostal nám na to čas. A naším posledným cieľom bol „vaječný hrad“ Castel dell'Ovo, avšak ten bol uzatvorený a obložený lešením.

 

4. deň - CAPRI

Hoci by sme pokojne mohli stráviť ešte jeden deň objavovaním Neapolu, až príliš nás lákala návšteva ostrova Capri, ktorý je považovaný za jeden z najkrajších talianskych ostrovov. O siedmej ráno sme sa teda vybrali do prístavu Molo Beverello, dúfajúc, že sa nám podarí kúpiť lístky na loď aj na mieste (dajú sa kúpiť aj cez internet, ale my sme sa z nich nevedeli vysomáriť). Nakoniec to vôbec nebol problém (asi práve preto, že sme prišli tak skoro) a o 8:05 sme sa plavili do prístavu Marina Grande. Plavba trvala hodinu (zo Sorrenta je to bližšie, ak sa náhodou plánujete pohybovať v tejto oblasti) a o pol desiatej ráno sme už kráčali k prvému cieľu.

Aj keď sa po ostrove môžete relatívne úspešne pohybovať taxíkmi (ak radi utrácate), verejnými mini-autobusmi (ak ste ochotní si na ne chvíľu počkať) a v dvoch úsekoch i lanovkami, my sme väčšinu trás absolvovali pešo. Hneď na začiatku sme vyšliapali 921 Fénických schodov (Scala Fenicia), aby sme sa dostali do jedného z dvoch miest na ostrove – Anacapri. Odtiaľ sme sa zviezli jednosedačkovou lanovkou na Monte Solaro, čo bol vskutku ohromujúci zážitok. Z najvyššieho bodu ostrova Capri sa vám naskytne parádny 360-stupňový výhľad na celý ostrov a jeho okolie.

Výhľad z Monte Solaro na skaly Faraglioni

Následne sme sa, opäť po vlastných, presunuli do druhého mesta – Capri. V jeho centre nájdete predovšetkým značkové obchody a luxusné reštaurácie s extrémne prehnanými cenami, takže ak zamierite na ostrov Capri a neplánujete tam utratiť celú výplatu, radšej si so sebou prineste dostatok jedla (my sme za jednu bagetu zaplatili 10 € a to sme ju kupovali v prístave, kde má byť údajne všetko lacnejšie). Na tejto strane ostrova nás zaujímal predovšetkým Prírodný oblúk (Arco Naturale), výhľad na slávne skaly Faraglioni a Augustove záhrady (Giardini di Augusto). Od toho posledného som očakávala viac, keďže je do nich platený vstup. To najzaujímavejšie, čo sme tam mali možnosť vidieť (okrem parádneho výhľadu, pravdaže), bola pešia cesta Via Krupp vytesaná do skál. V súčasnosti je však uzavretá z dôvodu rizika padajúcich kameňov.

Via Krupp

Od posledného bodu na našom zozname sme odchádzali zhruba o tretej a pešo sme sa do prístavu vrátili okolo štvrtej. Zastavili sme sa aj na pláži neďaleko prístavu, ale zlatistý piesok nikde na ostrove nehľadajte, nanajvýš malé kamenné plochy, často vedúce rovno do hlbokého mora. Najlepšie si asi čvachtanie v tyrkysovom mori užijete, ak si zaplatíte súkromnú plavbu na lodi okolo ostrova.

 

ZÁVER

Neapolský záliv rozhodne stojí za návštevu. My sme tam toho za štyri dni videli neskutočne veľa, ale aj to bol zlomok z toho, čo sa tam ešte dá vidieť. Dúfam, že som vás inšpirovala – či už k tomu, aby ste sa tam jedného dňa pozreli, alebo pri plánovaní samotného výletu. A ak sa o jednotlivých miestach chcete predsa len dozvedieť niečo viac spolu s mojimi tipmi a osobnými postrehmi, určite sa na blog vráťte, postupne tu budem zverejňovať ďalšie články.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

» Ostrov Jeju: Ako obísť celý ostrov za tri dni a vidieť toho čo najviac
» Ostrov Jeju: Cesta na ostrov, cestovanie po ostrove, ubytovanie a tipy
» Čo si nenechať ujsť v Južnej Kórei
» Tri dni v Ríme
» Benátky a Benátska lagúna za 7 hodín